„Mia...“
„Áno?“
„Mia,poď sem...“
„Ešte minútku mi daj...“ozval sa veselý hlas z kúpeľne.
Vzdychol si.Vstal z postele a s pohárikom v ruke sa presunul k oknu.Odtiahol hrubý záves a zadíval sa na mesto.Svetlá lámp mu osvecovali tvár.Musím jej to povedať...
„Čo sa deje zlatko?“
Vyšla.Otočil sa.Prezrel si ju.Dokonalé telo.Dokonalá tvár.Dokonalé vlasy.Ihličky.Od neho.Bielizeň.Od neho.Šperky.Od neho.Jeho výtvor.Jeho práca.
Pristúpila k nemu.
„Ľúbim ťa...“šepla.
Pohladil ju po tvári.
Kľakla si.
Nie,dnes ešte nie...
„Kedy sa uvidíme Adam?“Spýtala sa sledujúc chodcov na prechode.
„Zajtra prídem pre teba a môžeme ísť na obed.“Odpovedal,hladkajúc ju po stehne.
„Dobre,dnes mám prednášku,v práci skončím skôr.Dám ti vedieť ako som dopadla.“
„Učila si sa,dúfam.Vieš,že cez Jana som ťa na tú školu pretlačil.Nerád by som,ak by si u neho vyletela.“
„Bude to v poriadku,nesklamem ťa...Dnes sa porozprávaš s Andreou?“
„ Pokúsim sa,neviem,aká je doma situácia.“
Otočila sa,zadržujú slzy.
„ Ľúbim ťa,neublížim ti...“pohladil ju po líci.
„Choď už,máš zelenú...“
„ Môžeme ísť na to sestrička,nech nám to rychlo ubehne!“Zakričal z ordinácie.Sestra otvorila dvere.
„Jednotka až paťka,poďte!“
Zápal.Nevera.Prevencia.Tehotenstvo.Pauza.Pôrod.Rakovina.
„Dovidenia pán doktor,oddýchnite si,pekný večer prajem.“
„Ďakujem,aj Vám,zajtra prídem okolo 14,00.“
„Viem,pamätám si,oznam som vyvesila,len pacientky budú sklamané...“
„Dočkajú sa ma,nebojte sa...“
Otvoril dvere.
„Tatííííí,ahóój.“
„Čaute chalani,tak ako?“
„Aaaale dobre,práve odišla babička.“
„Ahoj zlato.“Vykukla z kuchyne.
„Vyzleč sa,práve dokončujem večeru.“
Sadol si.Prezrel si ju.Bosá v legínach a vyťahanom tričku mieša polievku.Stále usmiata.Stále krásna.Stále jeho.
„Tak,ako bolo na konferencii?Aký si mal deň?“
„Bolo dobre.Nudil som sa.Deň?Klasika.“
„Ako sa majú pacientky?“potmehúdsky sa usmiala.
„Neviem.Vieš,že mám toho veľa,nemám čas s nimi rozprávať.“
Položila pred neho polievku.
„Dobrú chuť.A daj si dole košeľu,nech ju nemusím opäť prať.“
„Ľúbim ťa.“
„Aj ja ťa ľúbim...“šepol a privinul si ju k sebe.
„ Úžasné milovanie....“
Pobozkal ju na čelo.Postavil sa a vošiel do sprchy.Myšlienky mu vŕtali hlavou.Nie,nemôžem jej to urobiť...
Zapol televíziu.Šport.Futbal.Gól.SMS.
„Idem spat-tesim-sa-na-zajtra-lubim-ta-Mia“
Vzdychol.
„Aj-ja-sa-tesim-spinkaj.“
Komentáre
Nie je to až tak jednoduché,
Najjednoduchšie je trojuholníku sa vyhnúť, ale niekedy sa doň človek dostane ani nevie ako...
súhlasím - Jan
je to pekne napísané, aj keď na neradostnú tému...
Ďakujem...